Využití lidské amniové membrány k léčbě nehojitelných ran a záchraně končetín

Využití lidské amniové membrány k léčbě nehojitelných ran a záchraně končetín

Táto výzva odznela od MUDr. Emila Záhumenského (Diabetologická a podiatrická ambulance, Lékařský dum ORMIGA, Zlín) na 10. Konferenci zdravotníku „Diabetologický a podiatrický den 2019“ 27.4.2019 v Ostrave.

Poukázal na úskalia liečby rán, zvlášť chronických, a to estetické či funkčné až po zásadné vitálne problémy, ktoré ohrozujú samotnú existenciu danej časti tela. Typickým príkladom je chronická rana polymorbidného diabetika s neskorými diabetickými komplikáciami. Okrem viacsegmentačného aterosklerotického postihnutia magistrálnych tepien s prevažne periférnou lokalizáciou je ischémia znásobená redukciou kapilárnej denzity , trombotizáciou a mikroangiopatiou.

„Deje sa tak v dôsledku  dlhodobého pôsobenia abnormalít v rámci metabolického syndrómu, ktorý vedie k akcentácii škodlivého pôsobenia reaktívnych kyslíkových radikálov (oxidačný stres) a hyperkoagulačnému stavu, rozvoju neuropatického postihnutia. Zníženie tvorby energie, prísunu živín, imunitných funkcií, menšia odolnosť voči mechanickému postihnutiu, vedie k zhoršeniu trofiky tkaniva. Pri poranení dolných končatín, je hojenie rán u týchto pacientov mimoriadne komplikované a pomalé. Najväčší problém býva v tvorbe dostatočne vitálneho, granulačného tkaniva a v prechode do ďalšieho štádia epitelizácie“, uviedol MUDr. Záhumenský.

Skúsenosti u pacientov potvrdzujú, že sa proces na tejto úrovni prakticky zastaví a narastá riziko opätovnej infekcie rany a návrat z proliferačného štádia opäť do štádia zápalového. Toto riziko je možné výrazne znížiť akceleráciou prechodu do epitelizácie použitím moderného krytia – amniovou membránou.

MUDr. Emil Záhumenský prezentoval vlastné skúsenosti na kazuistike pacientov, u ktorých mala aplikácia amniovej membrány zásadný vplyv na dynamiku hojenia ich komplikovaných chronických rán. Potvrdil, že cenné zložky v amniovej membráne, bioaktívne molekuly (rastové faktory, interleukíny, inhibítory metaloproteináz a iné), ďalej kolagén a extracelulárny matrix, významne naštartovali epitelizačnú fázu hojenia.

Značný záujem zo strany zúčastnených odborníkov vytvára priestor a perspektívu ďalšieho využitia tejto prelomovej metódy  v procese hojenia nehojacích sa rán.